MÄTA – MENTOLOVÁ VODNÁ VÍLA
Podľa starogréckych bájí je mäta, ako to už u bohov býva, výsledkom žiarlivosti (a vraždy). Nuž, bolo to tak. Krásna vodná nymfa, najada Mintha, zdieľala lôžko s bohom podsvetia, Hádesom. Ten si však zobral za manželku Persefonu, ktorá na Minthu prirodzene žiarlila. A keď najada neprestala s vychvaľovaním sa svojou krásou, Persefona ju jednoducho rozsekala (v miernejšej verzii „premenila“) na tisíc kúskov, ktoré sa zmenili na zelené výhonky sladko voňajúcej bylinky. Bohovia vedia, ako to celé bolo. Isté je, že mäta bola už od staroveku uctievaná, ako pre svoje mystické, tak aj liečivé účinky – používala sa pri vešteckých, pohrebných a záhrobných rituáloch a seansách, spalo sa na nej, rodilo sa na nej, kúpalo sa v nej, vyrábali sa z nej prvé voňavky a zubné pasty. Mintha získala nesmrteľnosť a jej celosvetová sláva stále stúpa.
PEPERMINT Z BRITÁNIE
Zástupcovia rodu mäta (Mentha) sa rozrastajú na všetkých kontinentoch (mimo Antarktídy). Rovnako ako najada Mintha, aj jej „potomkovia“ milujú vodu a rozmnožujú sa (skôr) nepohlavne. Určiť počet druhov mäty je vzhľadom na jej vysokú morfologickú premenlivosť obtiažne, je to niečo medzi 20–30. V našich podmienkach ich rastie okolo dvanásť. Všetky sa ochotne krížia a vzniká široká paleta poddruhov, ich hybridov a ďalších variácií. Zaujímavé je, že tá (dnes) najznámejšia mäta pieporná (Mentha piperita), vznikla práve medzidruhovým krížením (asi mäty vodnej a klasnatej – spearmint) a objavila sa (a bola popísáná) až v polovici 17. storočia vo Veľkej Británii. Tam jej hovorili pepermint, u nás vetrová bylina, fefermica či balšán. Nezameniteľná aróma jej pomohla k rýchlemu celosvetovému rozšíreniu, azda aj preto, že sa stala neodmysliteľnou ingredienciou mnohých obľúbených pokrmov a nápojov.
PIEPORNÝ MENTOL
Ako správny zástupca čeľade hluchavkovité má aj mäta pieporná štvorhrannú ochlpenú stonku a klasovité súkvetie. Vrúbkované kopijovité listy so zúbkovaným okrajom majú maličké chĺpky. Ružovo-fialové kvietky natlačené v súkvetí netvoria semená. Mäta sa rozmnožuje výhradne vegetatívne svojimi dlhými podzemkami, ktoré zároveň spoľahlivo ukotvujú až 80 cm vysokú rastlinu. Z podzemkov s množstvom menších koreňov vyrastajú nové stonky a bylina sa tak veľmi rýchlo rozrastá. Ak by vám to nestačilo, môžete ju množiť aj na spôsob Persefony – odrezkami. Vo voľnej prírode ju nájdeme väčšinou na miestach s predchádzajúcim osídlením, ale pestovanie je veľmi jednoduché. Zber pepermintu prebieha v lete, tesne pred rozkvetom. Celé stonky s listami sušíme rozprestreté v prievane, s ohľadom na silice pri teplote do 40°C. Skladujeme vo vzduchotesnej nádobe, môžeme ich aj zamraziť. Výťažok obsahuje asi 4% silíc, z čoho zhruba polovicu tvorí mentol – hlavná účinná látka mäty piepornej – a 10 % menthon. Z ďalších asi 40 látok spomeňme triesloviny, horčiny, flavonoidy, fenoly či organické kyseliny.
KORZÁR BARMANOM
V kuchyni sa mäta používa odnepamäti. Tradične v (domácej) britskej kuchyni, ale aj vo francúzskej, talianskej, balkánskej, neznáma nebola ani v tej našej. Jej mentolovú arómu si môžeme vychutnať v nátierkach, šalátoch, omáčkach s mäsom, syrom, zeleninou, ale aj v dezertoch, zmrzlinách a samozrejme v alko a nealkoholických nápojoch. Mätový čaj, mätový likér („zelenú“) ani mojito netreba predstavovať. Zaujímavosťou je, že tento svetoznámy „kubánsky“ drink objavil opäť Brit – slavny korzár sir Francis Drake. Kotvil na Kube a mojito servíroval svojim námorníkom preventívne proti chorobám.
SVIEŽI ZÁVAN ZDRAVIA
A iste sa mu to oplatilo. Mentol uvoľňuje napätie hladkého svalstva a znecitlivuje nervové zakončenia, čo chladí a zmierňuje bolesť a zároveň zvyšuje jeho protizápalové účinky. Súčasne sa znižuje krvný tlak a posilňuje sa srdcová činnosť. Sčítané, podčiarknuté: hoci sa v liečiteľstve mäta najlepšie osvedčila pri podpore zdravého trávenia, pôsobí proti nadúvaniu (kŕčom), potláča hnačku, povzbudzuje vylučovanie tráviacich štiav pri nechutenstve, atď., významne podporuje zdravie celého organizmu a podľa spôsobu užívania (čaj, kúpeľ, inhalácia, masť, kloktadlo) ju možno preventívne či liečebne užívať nielen na trávenie (žalúdok, črevá, pečeň, žlčník, pankreas). Preverená a efektívna je mäta napríklad aj pri nachladnutí, zápaloch v ústnej dutine, nespavosti, bolestiach hlavy, zubov, ďasien, výborne upokojuje svrbiace ložiská a zvonenie v ušiach, a (vraj) je aj prírodným afrodiziakom. Drakeovi námorníci museli byť najzdravší na svete. Našťastie im nemusíme závidieť a mätu si môžeme dosýta vychutnať – či už s množstvom rôznych kozmetických a liečebných prípravkov, napríklad so zubnou pastou, s voňavým čajom z čerstvých lístkov, alebo tzv. na korzára.
Mäte tektiež najdete v produktoch
Aniodent Aniónová zubná pasta,
Mgr. VLADIMÍR VONÁSEK